Keď jediné čo sa dá je len dýchať...

(sú také dni)

...tak to stačí. Viac než to. Aha.


"Písmená Božieho mena v hebrejčine YHWH sa občas vyslovujú ako Jahve. Ale v skutočnosti sa nedajú vysloviť. To slovo je zvuk dýchania.

Najsvätejšie meno na svete, meno Stvoriteľa, je zvukom nášho dychu. Fakt, že sa tie písmená nedajú vysloviť nie je náhodný. Rovnako ako nie je náhoda ani to, že tvoria koreň hebrejského slova "byť". Božie meno je menom pre samotné bytie."

- Rabbi Lawrence Kushner

Takže ak je to celé zle, ak sa mi v hlave točí jediná myšlienka, a ešte aj tá je klamstvom o tom, ako nemôžem a nemala som byť matkou, ak už nejde plakať a nedá sa ani modliť, nedá sa šepnúť ani jedno "Bože", ak jediné čo sa dá je len dýchať, nádych, výdych, nádych a výdych...

...vtedy to stačí, a je to najviac. Privádzame na svet deti, a robíme to každý deň znovu. Pre takú zmes trápenia a krásy nie sú slová, dá sa len dýchať, byť.

A nevadí.

Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť. Ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi. Rimanom 8, 26-27

* * *

(viac o tomto povie neuveriteľná Ann Voskamp tak ako to len ona vie. Pokračujte tuto.)