Sobotný film: Medzi nami kamarátmi

Dnes Pocoyo a Pato stavajú spolu hrad. Tvoria, spolupracujú, dopĺňajú sa. A vznikajú nové veci - až kým sa neprihodí, prepytujem, somarina.

To somariny menia dejiny ľudstva, je moja osobná teória, viď. incident v raji, ten s tým kusom ovocia.

Neviem čo v sebe somariny majú, že vďaka nim úplne zabudneme ako veľmi sa ľúbime. Možno ak si to budeme pripomínať mimo somarín viac, možno ak budeme za seba navzájom vďačnejší, možno to potom všetko prehrmí omnoho skôr.

O hneve - detí a ich mám

Deti sa vedia tak hnevať.
Hračky lietajú izbou, drgá sa do malej sestry, hrdielko vylúdi zvuk, že jednému tuhne krv v žilách - alebo viacerým, tak asi do výšky piateho poschodia. Popri tom sa očakáva, že my ako rodičia budeme dieťa viesť k tomu ako sa hnevať zdravo, ako mať splašeného koníka hnevu na uzde a nenechať sa ním ťahať niekam do močarísk, kde ho už nikto nezachráni.

Problémom však je, že maminka dlhodobo spáva veľmi málo a dlhodobo je predávkovaná kofeínom. Okrem toho tenké hlásky, ktoré si nás nájdu aj na wecku a odmietajú sa vyzliecť z pyžama (a následne obliecť obľúbené nohavky, následne ísť do parku, následne z parku, následne prezliecť z mokrých nohaviek a následne jesť svoj inak obľúbený obed) vytvárajú kombináciu, ktorá rezonuje veľmi hlboko, niekde tam, kde máme schované všetky strachy o tom, aké sme vlastne matky. No a v únave je hnev tou najľahšou možnou reakciou, pretože sa v ňom dajú utopiť všetky rozumné fakty - a ten prvý je, že moje dieťa má asi tri roky, a presne podľa toho sa správa.

Môže sa zdať, že hnev je čistou emóciou, ktorú teda podporuje vyčerpanie. A pritom aha koľko vedomého konania v ňom podľa Písma môže byť. Nerozčuľuj sa, v angličtine Do not fret, píše sa v Žalme 37. Inými slovami, nehundri, nedumaj nad tým, netráp sa, neuvažuj večne v najtemnejších scenároch. Nechaj tak. A k tomu sa pridáva žiť v pokoji so všetkými ľuďmi. Ak je to možné, a ak to závisí od mňa (Rim 12, 18-19). Sú ľudia, ktorí chcú žiť v zlosti, ktorí žijú z hnevu, a s tým sa nedá nič robiť. Ale ak je to možné a závisí to odo mňa - mám sa rozhodnúť pre pokoj. 

Toto je fajn pravidlo pre život, ale o to lepšie pravidlo pre materstvo, pre život s malými deťmi.

Totiž, keď rátam do troch, mladý pán - čo je technika prebratá z môjho vlastného detstva - pri čísle tri cítim akési divné napätie akoby pred štartom: pripravujem sa na výbuch hnevu, ktorý sám sebe vysvetlí, že táto situácia sa nedá vyriešiť inak než jednou riadnou po zadku. A aby sme povedali pravdu, ja si naozaj nepamätám kedy jedna po zadku niečo vyriešila. Totiž v momente, keď krpec plače, pridá sa k nemu aj jeho sestra; a tam kde boli aspoň mierne náznaky spolupráce, akokoľvek váhavé a iritujúce, teraz už nie je nič, tam je už len plač a vášnivé NENENENENE!!!.

No a z tohto bodu sú len dve možnosti: ďalšia po zadku, alebo upokojenie. Ďalšia po zadku, zdanlivo superrýchle riešenie, je cesta do poobedňajších pekiel, smerom k uplakanému a dieťaťu, ktoré si bude o to viac nárokovať na moju pozornosť, bude sa potrebovať mojkať, uisťovať o láske, bude sa chcieť nosiť na rukách a bude omnoho menej samostatné než zvyčajne. To je pri pokuse o uvarenie obeda na dva dni, pri starostlivosti o krpčiatko, pri praní a vešaní prádla fakt zlý plán. Na rozdiel od toho upokojenie - veľmi ťažká vec, keď už sa veci rozbehli zlým smerom - je ale dlhodobo omnoho menej vyčerpávajúce.

Takže ak to závisí odo mňa, mám žiť v pokoji. A áno, závisí to odo mňa, pretože krpec má naozaj len tri roky. Práve preto je to také dobré pravidlo pre materstvo. A čo s tou zlosťou, a ako doviesť mladého k spolupráci, o tom zase neskôr.  

Sobotný film: Red gone - FISHING!!!

Keďže posledné dni dumem nad hnevom, a ako som písala, voľakajo krúži okolo mňa, nedalo sa lepšie spríjemniť sobotný večer ako týmto kratučkým klipom zo seriálu, ktorý naša family miluje a nedá naň - nuž, napriek niektorým kontroverzným prvkom - dopustiť (v pôvodine, nie dabingu).
(Dabing ugh!)

V tejto sekvencii je Red na rybách, pretože sa dozvedel, že jeho syn sa chce oženiť. A očividne tá rybačka neveští nič dobré, ako vidíme na reakciách prítomných, a ešte aj na fakte, že keď sa "dozvedel o mne a starostovi," vraví jeho podarená dcéra, strávil rybami celé tri dni.

Okrem toho, že tento klip je celý jednoducho vtipný, je v ňom aj veľa múdreho. Otca rodiny ide poraziť od zlosti, a tak radšej odíde z domu, kým nevychladne a nepremyslí si to. Kitty ako matka nesie celú ťarchu komplikovanej situácie na svojich ramenách (plus manželov hnev, a ešte aj jej vlastné zúfalstvo z budúcej straty zbožňovaného syna). A ako brilantne to zvláda! Vytočí sa, očividne zúri, ale má to pod kontrolou.

Kitty je podľa mňa supermama, trochu bláznivá, prehnane úzkostlivá, a tiež strašne normálna. A vždy, VŽDY sa vie ospravedlniť. Everyone to Kitty!

Sme späť!

Toto boli dlhé prázdniny. Deje sa u nás všeličo, a tak teda prosím o prepáčenie, že nám to tu zamĺklo. Celkom zaujímavé zmeny pribudnú, takže neplánujem zakapať. Ešte raz prepáčia, dámy a páni.

Nuž ale medzičasom.

Vianoce sú za nami, znovu pečiem náš chleba z mandľovej (nie pšeničnej) múky, a tak som aj začala nový biblický plán čítania. Načase bol ten zvaný Vysporiadať sa s hnevom. Má sedem dní, a vravela som si, že toto hádam bude možné zaradiť do denného režimu. Na prvý deň, fíha, dva verše. To sa bude dať, vravím si radostne. A potom som si začala čítať.

Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť! Nerozčuľuj sa, vedie to len k zlému! (Žalm 37, 8)

Na.
A aby to nebolo málo, ešte aj toto:

Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi. Milovaní, nepomstite sa sami, ale dajte miesto hnevu (Božiemu) . Veď je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím, hovorí Pán. (Rim 12, 18-19).

Tak tu sa končia moje dnešné dva verše - fakt dobrý znak toho, že to nikdy nie je o počte veršov; málo, veľa, ten istý Stvoriteľ, tá istá moc.

Hnev je zaujímavá veličina, a v týchto dňoch okolo mňa krúži vo viacerých podobách. Odhliadnuc od môjho vlastného anti-hnevlivého plánu, len toť včera jedna moja FB friend písala o tom, ako by si potrebovala obnoviť princípy pozitívneho rodičovstva, pretože ju unavuje zlostiť sa na deti, a očividne čosi nefunguje. Takmer v rovnakom momente iná moja FB friend zverejnila znechutený status o úplnom pocite zlyhania, ktorý má zo seba, zo svojej staršej dcéry a z neustálych konfliktov, ktoré tieto dve medzi sebou mávajú. Moja úplne najbližšia kamoška sa nedávno smutne konštatovala, že stráca páky na svojho druháka na ZŠ, teda, okrem kriku. No a The Better Mom rozbehla v januári celú sériu článkov na tému hnevu, materstva a premeny, s príhodným názvom (cca) Od mrzutosti ku kráse, a na povzbudenie pridala aj zopár kartičiek s veršami na stiahnutie.

Je to tak, hnev je zaujímavá emócia, a materstvo vám umožní spoznať ju v tých fakt najzaujímavejších podobách. Krik, zlosť, tichá domácnosť, odvrávanie - a je jedno či to má tri alebo trinásť (alebo tridsaťtri). O to viac nádeje potrebujeme hľadať tam, kde aj skutočne je, a kde sa dá nájsť aj skutočná premena.

Uvidíme sa!