Aby bolo jasné, Grand Designs je seriál o bláznovstve. O maniakálnom prepadnutí nejakému projektu, o totálnom odovzdaní sa snu. O tom ako sa ľudia zadĺžia, zadĺžia na smrť, ako sú ochotní žiť v nevykúrených karavanoch, stanoch, ako predajú všetko a presťahujú sa do inej krajiny, ako totálne šialene posadnuto opravujú absolútne rozvaliny a ruiny domov, ako stavajú na najdivokejších miestach Európy, lebo v ich duši TO PROSTO INAK NEJDE.
Pozrite sem.
Má to 50 minút, takže je to naozaj sobotňajší film. Ak neviete po anglicky, nevadí: to, ako zaťato chcú títo dvaja vrátiť dom do pôvodného stavu, lebo TO PROSTO INAK NEJDE je zrozumiteľné. Ak nemáte tých 50 minút, tiež nevadí, pozrite si úvod, záver, a niekde medzitým tú oddanosť a nehu, áno, nehu, domáceho pána.
Nie, toto nemá byť metafora toho, ako sa my máme odovzdať Bohu, ha. (Aj keď mohla by byť.) Lebo skutočnosť je taká, že to my sme ten dom. A On sa nezastaví pred ničím a bude postupovať šialene, proti všetkej logike, a systematicky, až kým z nás neurobí miesto pre život. Lebo to prosto inak nejde.
a budeš
ako zavlažovaná záhrada,
a vodný prameň,
ktorého vody nesklamú.
A tvoji potomci vystavajú dávne zrúcaniny,
postavíš základy pre pokolenia.
Pomenujú ťa opravovateľom trhlín,
obnoviteľom ulíc na bývanie. (Iz 58, 10-12).
0 comments:
Zverejnenie komentára