Deti sa vedia tak hnevať.
Hračky lietajú izbou, drgá sa do malej sestry, hrdielko vylúdi zvuk, že jednému tuhne krv v žilách - alebo viacerým, tak asi do výšky piateho poschodia. Popri tom sa očakáva, že my ako rodičia budeme dieťa viesť k tomu ako sa hnevať zdravo, ako mať splašeného koníka hnevu na uzde a nenechať sa ním ťahať niekam do močarísk, kde ho už nikto nezachráni.
Problémom však je, že maminka dlhodobo spáva veľmi málo a dlhodobo je predávkovaná kofeínom. Okrem toho tenké hlásky, ktoré si nás nájdu aj na wecku a odmietajú sa vyzliecť z pyžama (a následne obliecť obľúbené nohavky, následne ísť do parku, následne z parku, následne prezliecť z mokrých nohaviek a následne jesť svoj inak obľúbený obed) vytvárajú kombináciu, ktorá rezonuje veľmi hlboko, niekde tam, kde máme schované všetky strachy o tom, aké sme vlastne matky. No a v únave je hnev tou najľahšou možnou reakciou, pretože sa v ňom dajú utopiť všetky rozumné fakty - a ten prvý je, že moje dieťa má asi tri roky, a presne podľa toho sa správa.
Môže sa zdať, že hnev je čistou emóciou, ktorú teda podporuje vyčerpanie. A pritom aha koľko vedomého konania v ňom podľa Písma môže byť. Nerozčuľuj sa, v angličtine Do not fret, píše sa v Žalme 37. Inými slovami, nehundri, nedumaj nad tým, netráp sa, neuvažuj večne v najtemnejších scenároch. Nechaj tak. A k tomu sa pridáva žiť v pokoji so všetkými ľuďmi. Ak je to možné, a ak to závisí od mňa (Rim 12, 18-19). Sú ľudia, ktorí chcú žiť v zlosti, ktorí žijú z hnevu, a s tým sa nedá nič robiť. Ale ak je to možné a závisí to odo mňa - mám sa rozhodnúť pre pokoj.
Hračky lietajú izbou, drgá sa do malej sestry, hrdielko vylúdi zvuk, že jednému tuhne krv v žilách - alebo viacerým, tak asi do výšky piateho poschodia. Popri tom sa očakáva, že my ako rodičia budeme dieťa viesť k tomu ako sa hnevať zdravo, ako mať splašeného koníka hnevu na uzde a nenechať sa ním ťahať niekam do močarísk, kde ho už nikto nezachráni.
Problémom však je, že maminka dlhodobo spáva veľmi málo a dlhodobo je predávkovaná kofeínom. Okrem toho tenké hlásky, ktoré si nás nájdu aj na wecku a odmietajú sa vyzliecť z pyžama (a následne obliecť obľúbené nohavky, následne ísť do parku, následne z parku, následne prezliecť z mokrých nohaviek a následne jesť svoj inak obľúbený obed) vytvárajú kombináciu, ktorá rezonuje veľmi hlboko, niekde tam, kde máme schované všetky strachy o tom, aké sme vlastne matky. No a v únave je hnev tou najľahšou možnou reakciou, pretože sa v ňom dajú utopiť všetky rozumné fakty - a ten prvý je, že moje dieťa má asi tri roky, a presne podľa toho sa správa.
Môže sa zdať, že hnev je čistou emóciou, ktorú teda podporuje vyčerpanie. A pritom aha koľko vedomého konania v ňom podľa Písma môže byť. Nerozčuľuj sa, v angličtine Do not fret, píše sa v Žalme 37. Inými slovami, nehundri, nedumaj nad tým, netráp sa, neuvažuj večne v najtemnejších scenároch. Nechaj tak. A k tomu sa pridáva žiť v pokoji so všetkými ľuďmi. Ak je to možné, a ak to závisí od mňa (Rim 12, 18-19). Sú ľudia, ktorí chcú žiť v zlosti, ktorí žijú z hnevu, a s tým sa nedá nič robiť. Ale ak je to možné a závisí to odo mňa - mám sa rozhodnúť pre pokoj.
Toto je fajn pravidlo pre život, ale o to lepšie pravidlo pre materstvo, pre život s malými deťmi.
Totiž, keď rátam do troch, mladý pán - čo je technika prebratá z môjho vlastného detstva - pri čísle tri cítim akési divné napätie akoby pred štartom: pripravujem sa na výbuch hnevu, ktorý sám sebe vysvetlí, že táto situácia sa nedá vyriešiť inak než jednou riadnou po zadku. A aby sme povedali pravdu, ja si naozaj nepamätám kedy jedna po zadku niečo vyriešila. Totiž v momente, keď krpec plače, pridá sa k nemu aj jeho sestra; a tam kde boli aspoň mierne náznaky spolupráce, akokoľvek váhavé a iritujúce, teraz už nie je nič, tam je už len plač a vášnivé NENENENENE!!!.
No a z tohto bodu sú len dve možnosti: ďalšia po zadku, alebo upokojenie. Ďalšia po zadku, zdanlivo superrýchle riešenie, je cesta do poobedňajších pekiel, smerom k uplakanému a dieťaťu, ktoré si bude o to viac nárokovať na moju pozornosť, bude sa potrebovať mojkať, uisťovať o láske, bude sa chcieť nosiť na rukách a bude omnoho menej samostatné než zvyčajne. To je pri pokuse o uvarenie obeda na dva dni, pri starostlivosti o krpčiatko, pri praní a vešaní prádla fakt zlý plán. Na rozdiel od toho upokojenie - veľmi ťažká vec, keď už sa veci rozbehli zlým smerom - je ale dlhodobo omnoho menej vyčerpávajúce.
Takže ak to závisí odo mňa, mám žiť v pokoji. A áno, závisí to odo mňa, pretože krpec má naozaj len tri roky. Práve preto je to také dobré pravidlo pre materstvo. A čo s tou zlosťou, a ako doviesť mladého k spolupráci, o tom zase neskôr.
No a z tohto bodu sú len dve možnosti: ďalšia po zadku, alebo upokojenie. Ďalšia po zadku, zdanlivo superrýchle riešenie, je cesta do poobedňajších pekiel, smerom k uplakanému a dieťaťu, ktoré si bude o to viac nárokovať na moju pozornosť, bude sa potrebovať mojkať, uisťovať o láske, bude sa chcieť nosiť na rukách a bude omnoho menej samostatné než zvyčajne. To je pri pokuse o uvarenie obeda na dva dni, pri starostlivosti o krpčiatko, pri praní a vešaní prádla fakt zlý plán. Na rozdiel od toho upokojenie - veľmi ťažká vec, keď už sa veci rozbehli zlým smerom - je ale dlhodobo omnoho menej vyčerpávajúce.
Takže ak to závisí odo mňa, mám žiť v pokoji. A áno, závisí to odo mňa, pretože krpec má naozaj len tri roky. Práve preto je to také dobré pravidlo pre materstvo. A čo s tou zlosťou, a ako doviesť mladého k spolupráci, o tom zase neskôr.
0 comments:
Zverejnenie komentára